O tom, čo hľadáme všetci, o ŠŤASTÍ…

kataleRko - cestovanie, pláž, a výhľad na more

Šťastie – tak krehké a zraniteľné, no pritom to najkrajšie, čo chceme v živote dosiahnuť.

Všetci sa za ním naháňame každý deň, chceme ho chytiť, objať a nikdy viac nepustiť.

Aj ja som sa ho celý život hľadala, vlastne som hľadala samu seba….

Išla som vyšľapanou cestou, po ktorej kráčal každý. Vychovávali ma k slušnosti a k úcte.

V škole byť svedomitou, milou, ochotnou, neodvrávať a nasledovať ostatných, aby som vlastne pekne zapadla do vybudovaného systému, aby som bola tým, čím má tento svet chce mať.

Krásna idea, no ja som nikdy nechcela byť len prikyvujúcou bábkou.

Odmalička ma to vždy tiahlo inam, nechcela som sedieť doma a čakať na presne daný životný scenár.

Chcela som od života viac, no nevedela som to pomenovať, stále to úplne neviem…

Veď to poznáte, človek sa hľadá, skúša, nachádza sám seba. Netrpezlivosť a neistota si podali ruky vždy, keď som sa o niečo pokúsila, popravde veľa krát som sa ani neodvážila o niečo snažiť.

Áno, často s niečím skončíme skôr, ako poriadne začneme. Neveríme novým príležitostiam, strach je väčší ako náš sen, ako naše predstavy, túžby. Strach z toho, čo povie okolie, čo si pomyslia známi, strach, že niečo zlyhá, strach, že nebudeme dobrí….To sú dôvody, prečo veľa ľudí šťastie v živote nikdy nenájde…

No tento rébus je pritom krásne jednoduchý.

Šťastie má každý z nás vo svojom vnútri, len ho musí objaviť, musí v nás dozrieť.

Schválne si odpovedzte na otázku kedy ste šťastní? Kedy sa vám vyčarí úsmev na tvári?

U mňa je to vždy keď:

  • ráno vyjde slnko, keď môžem behať po tráve bosá, pri tónoch obľúbenej melódie, pri šálke dobrej kávy, pri inšpirujúcej knihe v parku, pri prvom nádychu vône oceánu, keď ma eRko prekvapí skvelou večerou, keď vidím mojich rodičov šťastných, pri stretnutí s pravými priateľmi, keď sa môžem kochať krásnym výhľadom a v neposlednom rade pri mojom úniku zo stereotypu. Ten pocit, keď len na chvíľu zmením prostredie, objavujem nepoznané, odletím mimo realitu a užívam si každú chvíľu, moment a ten tak skvelý a bezstarostný čas…

Stará známa slovenská veta, ktorú raz za čas všetci oprášime: „No tak pri mojom šťastí…“ je stále veľmi populárna, no ja sa radšej riadím touto: „Odvážnemu šťastie praje…“ 🙂

Áno a tak som sa pomaly v živote dokopala k písaniu blogu, aby som sa mohla podeliť o moje myšlienky, nápady, postrehy, zážitky a inšpirovať druhých. Nevedela som, o čom poriadne bude, stále ho každým dňom vytváram, posúvam a mením. Nie som si istá, či má vôbec zmysel v ňom pokračovať ( a zas ten strach a pochybnosti, aj ja s tým stále bojujem…) neviem či to niekoho vôbec zaujíma, či to budú ľudia čítať, sledovať, či sa im to bude páčiť, ale aspoň som to skúsila. Nikdy si nebudem vyčítať to, že som svoju túžbu nechala v sebe umrieť.

To je tá cesta, ako prísť ku skutočnému šťastiu – skúšať, tvoriť, niečo robiť, niečo začať…objaviť v sebe vlastné JA.

Počúvajte aj vy svoj vnútorný hlas, srdce pozná odpoveď skôr ako hlava…

Ak aj vo vás drieme malá dušička, nadšená pre nejakú činnosť, vypustite ju, nie je krajší a slobodnejší pocit.

To obyčajné šťastie, je tak extra neobyčajné :)

Hlavné je, že bude Vaše.

Skutočné šťastie nájdeme sami v sebe. Máme na to celý život.

 

Práve pri písaní tohto článku som si spomenula na môj obľúbený citát:

Per aspera ad astra – Cez prekážky ku hviezdam.

… a neprestávajte sa usmievať ❤

kataleRko - blog o cestovaní a životnom štýle

kataleRko

4 Comment

  1. Majka says: Odpovedať

    Wouw velmi krasne napisane, uplne sa s tebou stotoznujem… Ja sa este snazim uplatnovat pravidlo „zit tu a teraz“ …

    1. kataleRko says: Odpovedať

      dakujem majkaa, suhlasim :*

  2. Dieťa mi spí a tak mám chvíľu pre seba. Spomenula som si, že máš na stránke tento nový blog, ktorý som ešte nečítala. Ďakujem za tú peknú chvíľu, ktorú som pri ňom mohla práve stráviť. Najozaj krásne a výstižne napísané! Len pekne pokračuj v tom čo robíš :*

    1. kataleRko says: Odpovedať

      Ninuska dakujem krasne, aj ty pokracuj :*

Pridaj komentár